|
Autor: Ing. arch. Alena Petejová Každý jednotlivec sa zaujíma o to, čo sa deje na jeho vlastnom dvore, v jeho dome alebo v byte. V rámci svojich možností si každý toto svoje súkromné vlastníctvo pretvára a zveľaďuje tak, aby sa v danom priestore cítil čo najlepšie. Verejné priestory, hoci patria všetkým, nepatria vlastne nikomu. Záujem ľudí o to, čo sa deje za ich plotom je preto mnohokrát veľmi nízka, až do bodu keď sa niečo postaví a občanom sa to nepáči. Participatívne plánovanie je spôsob ako tento postoj ľudí meniť. Je to výborný nástroj, ako zapojiť občanov do tvorby verejného priestoru, pomôcť im cítiť zaň spoluzodpovednosť za jeho tvorbu a dobre ho potom i užívať. 1. Čo je to participatívne plánovanie?Participáciu občanov môžme vo všeobecnosti definovať ako aktívnu účasť jednotlivcov alebo skupín občanov na spravovaní verejných zdrojov. Ak ide o verejné financie, hovoríme o participatívnom rozpočtovaní, ak sa jedná o pretváranie verejného priestoru, používame pojem participatívne plánovanie. Participatívne plánovanie je teda proces, ktorý umožňuje diskusiu a hľadanie dohody pre najvhodnejšiu formu využitia určitého územia. 2. Kto môže byť účastný participatívneho plánovania?Účastníkom participatívneho plánovania môže byť v podstate ktokoľvek, koho sa riešené územie dotýka. Zvyčajne sa jedná o kompetentných /samosprávu/, odborníkov /architektov, urbanistov, priestorových plánovačov/, záujmové skupiny / zainteresované inštitúcie, podnikateľské skupiny, občianske združenia, ochranárov a pod./, ale nesmierne dôležitým článkom v plánovaní sú i individuálni občania bývajúci v lokalite alebo užívajúci záujmový verejný priestor. Práve tí majú často dôverné poznatky o riešenom priestore, ktoré získali jeho dlhodobým užívaním. Môžu sa tak stať tak zdrojom užitočných informácií, postrehov, nápadov a pripomienok, z ktorých nie všetky musia byť nevyhnutne podchytené samosprávou alebo odborníkmi.
3. Ako prebieha participatívne plánovanie?Plánovanie verejného priestoru vo všeobecnosti patrí do rúk odborníkov- architektov/urbanistov. Pri tvorbe verejného priestoru vychádza expert-odborník z požiadaviek zadávateľa. Tým je najčastejšie pri navrhovaní verejných priestorov samospráva. Okrem predstáv a priorít, ktoré tvorcovi verejného priestoru zadajú kompetentní predstavitelia samosprávy a okrem analýz a podkladov, ktorými architekt disponuje, mu mnohokrát vedia veľmi cenné informácie o riešenom území poskytnúť práve spomínané zainteresované osoby a obyvatelia, ktorí hoci nie sú odborníkmi na navrhovanie verejných priestorov ako také, sú expertmi-odborníkmi na dané územie. Zároveň ako koncoví užívatelia sú občania v svojej podstate aj samotným klientom, čo im dáva právo vyjadriť sa k riešenému územiu aj z tejto polohy. Participatívne plánovanie zahŕňa vzájomnú komunikáciu týchto strán a predstavuje viacero na seba nadväzujúcich krokov, ktoré smerujú od identifikácie všetkých zainteresovaných, zistenie ich záujmov až po hľadanie spoločných dohôd o danom území. Dôležitou súčasťou participatívneho plánovania je aj účasť zainteresovaných strán na realizácii dohodnutých plánov pre dané verejné územie. 4. Aké sú výhody participatívneho plánovania v praxi a prečo ho používať?Výsledky projektov, ktoré vzídu z participatívneho plánovania, bývajú akceptované verejnosťou vo väčšej miere, než projekty či rozhodnutia urobené volenými zástupcami verejnosti v samospráve bez ich účasti, robené akoby za ich chrbtom. Zapojenie občanov do procesu navrhovania a ich spokojnosť s finálnym riešením im totiž pomáha identifikovať sa s novonavrhnutým verejným priestorom už počas návrhovej fázy, čo často minimalizuje následnú nespokojnosť verejnosti s realizovanými zmenami v prípade ich včasného neinformovania. V neposlednom rade, akákoľvek spoluúčasť verejnosti na tvorbe spoločného verejného priestoru má schopnosť posilniť demokraciu, rozvíjať miestnu samosprávu a zvýšiť zapojenie ľudí do komunitného života.  reSITE - architektonicko-urbanistický projekt so zameraním na verejné priestory, nábrežia a udržateľnú dopravu. Organizátor konferencie pre výmenu nápadov a skúseností z rozličných svetových veľkomiest v oblasti architektúry, politiky, financií a občianskej participácie Je zrejmé, že tvorba verejných priestorov metódou participatívneho plánovania, do ktorej je zapojených viacero rôznorodých skupín, bude trvať dlhšie a v mnohom bude komplikovanejšia ako navrhovanie štandardným spôsobom. Nie je preto vhodná pri riešení havarijných stavov a urgentných problémov. Pri dostatočnom časovom rámci je však táto metóda vždy v konečnom dôsledku efektívna, pretože hoci v počiatočnej fáze je pomalšia, jej realizačná fáza býva obvykle rýchla a čo je hlavné, bez zbytočných konfliktov, sťažností a výhrad zainteresovaných subjektov. Prax ukazuje, že výsledkom spoločného participatívneho plánovania sú väčšinou nápaditejšie lepšie riešenia a často aj lepšia a jednoduchšia údržba navrhovaných priestorov. V neposlednom rade, akákoľvek spoluúčasť verejnosti na tvorbe spoločného verejného priestoru má schopnosť posilniť demokraciu, rozvíjať miestnu samosprávu a zvýšiť zapojenie ľudí do komunitného života. Ak Vás táto téma zaujala alebo ste účastníkmi participatívneho plánovania v praxi ako ktorákoľvek zo zainteresovaných strán doporučujeme Vám, stiahnuť si brožúru: Verejné priestory /Ako tvoriť priestory s príbehom, pre ľudí a s ľudmi/ z dielne nadácie Ekopolis, ktorá sa zaoberá nielen participatívnym plánovaním, ale tvorbou verejných priestorov ako takých.
Leave a Reply. |
