Vstupná brána do mesta

Autor: Ing. arch. Viera Šottníková

Železničná a autobusová stanica- „vstupná brána“ do Bardejova a Bardejovských kúpeľov. Aký to kontrast uhladeného námestia, ktoré je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie a predstaničného priestoru, samotnej budovy Bardejovskej stanice vrátane! A to žijeme na Slovensku, kde človeka prekvapí už málo... Bardejov je pritom súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO!

Predstaničný priestor s parkoviskom, Bardejov

​Mesto Bardejov postráda vo svojej organizačnej štruktúre úrad Hlavného architekta. Absenciu funkcie hlavného architekta mesta je možné návštevníkovi, prichádzajúcemu do mesta vlakom, ľahko postrehnúť napríklad počas cesty na stanicu. Cesta z historického centra k stanici je spočiatku v zásade jasná. V momente, keď návštevník opustí mestské historické jadro a prejde cez hlavnú zbernú komunikáciu v smere na stanicu, chodník, ktorý by mal navádzať k dopravným cieľom, sa zrazu stráca a návštevník ostáva v rozpakoch, kade ďalej. Buď po komunikácii alebo cez parkovisko... A ešte ktorým smerom...? Neznalý pomerov nevie zistiť to najdôležitejšie. Nezistí to, čo musí byť z diaľky jasné aj cudzincovi. Kde je vstup pre pasantov na autobusovú a na železničnú stanicu?Ktorým smerom sa má pustiť, keď ani len priechody cez komunikačný systém a parkoviská to nenaznačia? Všetko je výraznejšie, len vchody do staničných hál musíte hľadať!!! A popri tom tipovať, kde by tak mohli byť!!! Architekt vchod intuitívne nájde, ale pre laika to môže byť naozaj ťažké.  

Aj keď staničné budovy nepatria mestu, sú súčasťou verejného priestoru a plnia verejnoprospešnú funkciu. Mesto a architekt mesta by sa tak mali vyjadriť k jednak k riešeniu predstaničného priestoru (chodníky, priechody, orientačný systém, organizácia dopravy...), k funkčnému využitiu parteru, k všetkým zmenám funkčného využitia, ale tiež k umiestneniu reklám na fasáde a pod. Hlavný architekt by v prípade svojej existencie, mal dať pokyn stavebnému úradu na konanie vo veci, ak tento tak nekoná z vlastnej iniciatívy, napr. k nedostatkom a poruchám stavieb a k ich stavebno-technickému stavu. Aj od vlastníkov stavieb autobusovej a železničnej stanice musí stavebný úrad vyžadovať plnenie povinností vyplývajúcich zo stavebného zákona.

Hlavný vstup do staničnej budovy

​Samotné funkčné využitie, požiadavky na architektúru, orientačný systém a pod. stavebný úrad nikdy nevyrieši, ani na to nemá kompetencie. Niekto kompetentný v meste však pravdepodobne v objekte stanice povolil zmenu funkčného využitia, čím v časti objektu vznikli obchody situované v parteri predstaničného priestoru a popri tom zabudol na požiadavku  patrične zvýrazneného a jednoznačného orientačného systému! Aj na tomto príklade je vidieť, že územnoplánovacia činnosť (v rozsahu §§ 1 – 31 stavebného zákona) nie je činnosťou stavebného úradu. Požiadavky mesta a jeho rozvoj musí riešiť územné plánovanie najlepšie cez záväznú časť územného plánu, ktorá je záväznou aj pre stavebný úrad!

Text vznikol po návšteve Ing. arch. Viery Šottníkovej v Bardejove v auguste 2015 pri príležitosti jej účasti na lokálnej konferencii o architektúre a priestorovom plánovaní  "Inšpirácie pre Bardejov".