Autor: Ing. arch. Viera Šottníková Železničná a autobusová stanica- „vstupná brána“ do Bardejova a Bardejovských kúpeľov. Aký to kontrast uhladeného námestia, ktoré je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie a predstaničného priestoru, samotnej budovy Bardejovskej stanice vrátane! A to žijeme na Slovensku, kde človeka prekvapí už málo... Bardejov je pritom súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO! Mesto Bardejov postráda vo svojej organizačnej štruktúre úrad Hlavného architekta. Absenciu funkcie hlavného architekta mesta je možné návštevníkovi, prichádzajúcemu do mesta vlakom, ľahko postrehnúť napríklad počas cesty na stanicu. Cesta z historického centra k stanici je spočiatku v zásade jasná. V momente, keď návštevník opustí mestské historické jadro a prejde cez hlavnú zbernú komunikáciu v smere na stanicu, chodník, ktorý by mal navádzať k dopravným cieľom, sa zrazu stráca a návštevník ostáva v rozpakoch, kade ďalej. Buď po komunikácii alebo cez parkovisko... A ešte ktorým smerom...? Neznalý pomerov nevie zistiť to najdôležitejšie. Nezistí to, čo musí byť z diaľky jasné aj cudzincovi. Kde je vstup pre pasantov na autobusovú a na železničnú stanicu?Ktorým smerom sa má pustiť, keď ani len priechody cez komunikačný systém a parkoviská to nenaznačia? Všetko je výraznejšie, len vchody do staničných hál musíte hľadať!!! A popri tom tipovať, kde by tak mohli byť!!! Architekt vchod intuitívne nájde, ale pre laika to môže byť naozaj ťažké. Aj keď staničné budovy nepatria mestu, sú súčasťou verejného priestoru a plnia verejnoprospešnú funkciu. Mesto a architekt mesta by sa tak mali vyjadriť k jednak k riešeniu predstaničného priestoru (chodníky, priechody, orientačný systém, organizácia dopravy...), k funkčnému využitiu parteru, k všetkým zmenám funkčného využitia, ale tiež k umiestneniu reklám na fasáde a pod. Hlavný architekt by v prípade svojej existencie, mal dať pokyn stavebnému úradu na konanie vo veci, ak tento tak nekoná z vlastnej iniciatívy, napr. k nedostatkom a poruchám stavieb a k ich stavebno-technickému stavu. Aj od vlastníkov stavieb autobusovej a železničnej stanice musí stavebný úrad vyžadovať plnenie povinností vyplývajúcich zo stavebného zákona. Samotné funkčné využitie, požiadavky na architektúru, orientačný systém a pod. stavebný úrad nikdy nevyrieši, ani na to nemá kompetencie. Niekto kompetentný v meste však pravdepodobne v objekte stanice povolil zmenu funkčného využitia, čím v časti objektu vznikli obchody situované v parteri predstaničného priestoru a popri tom zabudol na požiadavku patrične zvýrazneného a jednoznačného orientačného systému! Aj na tomto príklade je vidieť, že územnoplánovacia činnosť (v rozsahu §§ 1 – 31 stavebného zákona) nie je činnosťou stavebného úradu. Požiadavky mesta a jeho rozvoj musí riešiť územné plánovanie najlepšie cez záväznú časť územného plánu, ktorá je záväznou aj pre stavebný úrad! Text vznikol po návšteve Ing. arch. Viery Šottníkovej v Bardejove v auguste 2015 pri príležitosti jej účasti na lokálnej konferencii o architektúre a priestorovom plánovaní "Inšpirácie pre Bardejov". Leave a Reply. |